Rýchly kontakt IČO: 36 860 441
DIČ: 2022690417
IČ DPH: SK2022690417

Číslo účtu: 262 516 4645/1100
BIC (SWIFT): TATRSKBX
IBAN: SK17 1100 0000 0026 2516 4645
Mobil (TELEKOM): 00421 903 762 979
Mobil (O2): 00421 948 878 864

e-mail: bencik@bencik.sk
e-mail: patrik.bencik@gmail.com
e-mail: patrik.bencik@icloud.com

PRÁVNA PORADŇA 18: DAŇOVÉ ÚRADY SA DAŇOVÝCH ŽALÔB BOJA

Daňový úrad vykonal daňovú kontrolu spoločnosti s ručením obmedzeným a dorubil jej rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 10 000 €. Spoločnosť podala proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktoré Finančné riaditeľstvo SR zamietlo. Ako má daňový subjekt ďalej postupovať? Môže napadnúť právoplatné daňové rozhodnutie žalobou na súde? Aké sú šance firmy na úspech v súdnom spore s finančnou správou? V akej lehote musí daňový subjekt podať žalobu na súd? Aká je výška súdneho poplatku za podanie žaloby? Musí byť spoločnosť s ručením obmedzeným zastúpená v súdnom konaní advokátom?

Stiahnuť prílohu

Ak má daňový subjekt v rukách právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie, je oprávnený podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Problematika daňových káuz je riešená v § 244 a nasledujúcich ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení. Daňový subjekt má právo podať daňovú žalobu v 2-mesačnej lehote, ktorá sa začína počítať od právoplatnosti daňového rozhodnutia. Dikcia zákona výslovne stanovuje, že zmeškanie zákonnej lehoty nemožno odpustiť. Za autorom chodia do advokátskej kancelárie často klienti po zmeškaní tejto dvojmesačnej lehoty. Je to škoda, pretože zákon je v tomto nekompromisný a neumožňuje odpustiť zmeškanie lehoty ani v prípadoch, v ktorých by daňový subjekt v súdnom spore s finančnou správou mohol byť potenciálne úspešný.

Samotné podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Teoreticky hrozí, že daňový subjekt súdny spor s finančnou správou vyhrá, ale správca dane začne daňovú exekúciu a medzičasom vymôže daňový nedoplatok. Správca dane má k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a môže expedovať rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Problémom je, že súdne konanie (daňová kauza) trvá priemerne 1 – 2 roky a že v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu. V prípade úspechu vo veci žalobcovi potom nezostáva nič iné ako žalovať Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom financií SR o náhradu škody. Aby sa to nestalo, žalobca je oprávnený podať v samotnej žalobe návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. Podľa platnej legislatívy existujú dve alternatívy ako súd môže otázku odloženia vykonateľnosti rozhodnutia vyriešiť. Prvá alternatíva riešenia problému je, že krajský súd uznesením predsedu senátu odloží vykonateľnosť daňového rozhodnutia až do právoplatného skončenia súdneho konania v merite veci. V tomto prípade súd vydáva rozhodnutie (uznesenie), ktoré súd zdôvodni a proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Výhodou je, že aj keď žalobca súdny spor v prvom stupni prehrá, nemusí platiť vyrubenú daň až do právoplatnosti skončenia súdneho konania. Platí to pod podmienkou, že žalobca podá proti rozsudku krajského súdu odvolanie na Najvyšší súd SR. Druhým variantom je, že súd nevyhovie žiadosti o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. V takom prípade súd neexpeduje uznesenie, ale zamietavé stanovisko oznámi účastníkovi konania vo forme upovedomenia, ktoré nemusí žiadnym spôsobom zdôvodňovať.

Podľa skúsenosti autora z právnej praxe v daňových kauzách súdy v minulosti rozhodli o odložení vykonateľnosti daňového rozhodnutia v cca 5 – 10% prípadoch. Platí to dokonca aj o kauzách, v ktorých bol neskôr žalobca úspešný a súdny spor s daniarmi vyhral. Autor sa domnieva, že je tomu tak preto, že ak súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia, je povinný vydať uznesenie, ktoré musí zdôvodniť. To predpokladá minimálne štúdium spisového materiálu v čase bez zbytočného odkladu po podaní žaloby. V poslednom roku nastáva odklon súdov od tendencie minimálneho vyhovovania odkladnému účinku vykonateľnosti daňových rozhodnutí. V praxi súdy v poslednom čase vyhovujú žiadostiam o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia častejšie. Ako príklad môže poslúžiť judikát, kedy súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia s odôvodnením, že hrozí bezprostredná ujma z výkonu rozhodnutia o prepadnutí liehu v prospech štátu vzhľadom na hodnotu tovaru a skutočnosť, že žalobca lieh používa v rámci predmetu podnikania. V druhom prípade súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia s odôvodnením vyrubenia vysokého rozdielu dane a relatívne nízkej výšky základného imania spoločnosti žalobcu zapísanej v obchodnom registri (cca 6 639 €).

Daňový subjekt podá žalobu na krajský súd, v ktorého jurisdikcii má trvalý pobyt (fyzická osoba) alebo sídlo (právnická osoba). Momentom podania žaloby sa z daňového subjektu stáva žalobca a Finančné riaditeľstvo SR vystupuje v pozícii žalovaného. Za podanie daňovej žaloby sa platí súdny poplatok vo výške 70 €. Daňové kauzy majú dve výhody a dve nevýhody. Prvým pozitívom je, že súdny poplatok sa platí v paušálnej výške bez ohľadu na výšku daňového dorubku. Ak daňový úrad vyrubí daňovému subjektu rozdiel dane 100 000 €, za podanie daňovej žaloby zaplatí súdny poplatok 70 €. Ak daňový subjekt vymáha pohľadávku v rovnakej výške súdnou cestou, za podanie žaloby musí zaplatiť súdny poplatok 6% zo žalovanej sumy, čo je v tomto prípade 6 000 €. A to je markantný rozdiel. Druhým pozitívom je, že ak daňový subjekt súdny spor s finančnou správou prehrá, nemusí platiť trovy právneho zastúpenia protistrany. Dôvod je, že Finančné riaditeľstvo SR je zastupované svojimi vlastnými zamestnancami (právnikmi). Prvým negatívom je, že žaloba nemá sama o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Druhým negatívom je, že na Slovensku neexistujú špecializované daňové súdy a že súd nemá kompetenciu rozhodnúť v daňovej kauze s definitívnou platnosťou. Ak je daňový subjekt v súdnom konaní úspešný, súd zruší daňové rozhodnutie a vráti vec finančnej správe na ďalšie konanie a rozhodnutie. V praxi sa tak identická daňová vec môže „otočiť“ medzi daniarmi a súdom niekoľkokrát, čo môže trvať niekoľko rokov. Áno, daňový subjekt musí byť v súdnom konaní obligatórne právne zastúpený. Znamená to, že musí byť zastúpený advokátom ako svojim právnym zástupcom. Ak by mal autor odhadnúť šance daňového subjektu na úspech v súdnom spore s finančnou správou, vyčíslil by to na 50%.

Autor je spoločníkom a konateľom v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o.

Stiahnuť prílohu