PRÁVNA PORADŇA 06: ZMLUVA O VÝKONE FUNKCIE KONATEĽA

© JUDr. Patrik BENČÍK – advokát 

Spoločnosť s ručením obmedzeným má troch spoločníkov a troch konateľov, pričom každý z konateľov je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Všetci traja spoločníci sú v spoločnosti zamestnaní aj ako zamestnanci na pozícii obchodného, výrobného a technického riaditeľa. Ako zamestnanci majú so spoločnosťou uzatvorené štandardné pracovné zmluvy. Musia mať 3 spoločníci a zároveň konatelia v jednej osobe uzatvorenú so spoločnosťou s ručením obmedzeným nejakú zmluvu? Musí byť táto zmluva uzavretá v písomnej forme? Môžu byť konatelia za výkon funkcie štatutárneho orgánu odmeňovaní? Môžu výkon funkcie konateľa vykonávať grátis?

V praxi väčšina spoločností s ručením obmedzeným funguje bez zmluvy o výkone funkcie konateľa, a to je chyba. Do úvahy pripadajú de facto 3 alternatívy zmluvy medzi spoločnosťou a konateľom. Autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, pretože Obchodný zákonník v ustanovení § 66 ods. 6 výslovne pomenúva tento zmluvný typ. Citované ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení stanovuje pri zmluve o výkone funkcie konateľa dve podmienky. Prvou podmienkou je obligatórna písomná forma zmluvy. Druhou podmienkou je schválenie zmluvy valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným ako najvyšším orgánom spoločnosti. Treťou, už nie podmienkou, vzhľadom na marginálnu právnu úpravu zmluvy o výkone funkcie konateľa, je, že v neupravených otázkach sa analogicky použije § 566 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce mandátnu zmluvu. V prípade zmluvy o výkone funkcie konateľa má spoločnosť postavenie mandanta a konateľ status mandatára. V zmluve o výkone funkcie konateľa je vhodné detailnejšie upraviť vzájomné práva spoločnosti s ručením obmedzeným a konateľov ako zmluvných strán. Ak má konateľ ako štatutárny orgán k dispozícii na firemné a súkromné účely mobilný telefón, notebook alebo služobný automobil, do zmluvy o výkone funkcie konateľa je potrebné zakomponovať klauzuly týkajúce sa používania týchto funkčných požitkov konateľom. V súčasnosti je štandardom, že konateľ je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie konateľa, a ak má spoločnosť platiť za konateľa poistné, je potrebné zakomponovať túto povinnosť do textu zmluvy. Zmluva o výkone funkcie konateľa môže byť odplatná alebo bezodplatná a s touto otázkou sa treba v zmluve vysporiadať. Ak je konateľ odmeňovaný za výkon funkcie fixnou odmenou, na účely zdaňovania daňou z príjmov fyzických osôb sa vzťah spoločnosti a konateľa považuje za závislú činnosť, a preto je spoločnosť povinná ako platiteľ dane zraziť a odviesť za konateľa preddavok dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Konateľ platí z brutto odmeny aj preddavok na verejné zdravotné poistenie a preddavok na sociálne poistenie.

Druhou alternatívou zmluvy je mandátna zmluva alebo nepomenovaný typ zmluvy (inominátny kontrakt). Napriek tomu, že autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, je lepšie mať mandátnu alebo inú zmluvu ako žiadnu zmluvu. Zmluvy sa majú dodržiavať a keď je vzájomný režim fungovania spoločnosti a konateľa dohodnutý len v ústnej neformálnej podobe, v praxi to môže byť problém. V prípade mandátnej zmluvy spoločnosť vystupuje ako mandant a konateľ ako mandatár. Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným koná v mene a na účet mandanta.

Tretím typom zmluvy upravujúcim zmluvný vzťah spoločnosti a konateľa bola v minulosti pracovná zmluva. Platná súdna judikatúra ale pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa zakazuje. Je to logické, pretože konateľ ako štatutárny orgán s.r.o. koná v mene spoločnosti a tento zmluvný vzťah má obchodnoprávnu povahu. Konateľ zodpovedá za náhradu škody vo vzťahu k spoločnosti v plnej výške podľa Obchodného zákonníka. Konateľ je kedykoľvek odvolateľný z funkcie valným zhromaždením spoločnosti. Zatiaľ čo vzťah zamestnávateľ – zamestnanec je vzťahom pracovnoprávnym upraveným v Zákonníku práce. Zamestnanec zodpovedá za náhradu škody spôsobenú z nedbanlivosti zamestnávateľovi do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru z piatich výpovedných dôvodov striktne zakotvených v § 63 Zákonníka práce. Pracovná zmluva na výkon funkcie konateľa nie je absolútne vhodný typ zmluvy, pretože vzťah spoločnosť (zamestnávateľ) a konateľ (zamestnanec) je vzťahom závislým. V tomto prípade by konateľ ako zamestnanec musel de facto rešpektovať pracovné príkazy samého seba, pretože za zamestnávateľa vystupuje ako konateľ konajúci v mene spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. V praxi treba striktne odlišovať dvojkoľajnosť vzťahov. Autor nehovorí, že konateľ nemôže byť súčasne zamestnaný v spoločnosti, ale výkon funkcie konateľa nemôže robiť na pracovnú zmluvu. Znamená to, že ak je konateľ v spoločnosti zamestnaný, musia v praxi existovať vedľa seba dve zmluvy (preto tá dvojkoľajnosť vzťahov). Konateľ bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa (obchodnoprávny vzťah). Ak bude v spoločnosti súčasne zamestnaný (napríklad ako generálny, obchodný, výrobný alebo technický riaditeľ), na tento vzťah spoločnosť uzatvorí pracovnú zmluvu (pracovnoprávny vzťah). Ak bude konateľ odmeňovaný dvakrát (ako konateľ a zamestnanec), duplicitne bude jeho príjem zdaňovaný daňou z príjmov zo závislej činnosti a rovnako duplicitne bude platiť preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Autor je spoločníkom a konateľom v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.