Rýchly kontakt IČO: 36 860 441
DIČ: 2022690417
IČ DPH: SK2022690417

Číslo účtu: 262 516 4645/1100
BIC (SWIFT): TATRSKBX
IBAN: SK17 1100 0000 0026 2516 4645
Mobil (TELEKOM): 00421 903 762 979
Mobil (O2): 00421 948 878 864

e-mail: bencik@bencik.sk
e-mail: patrik.bencik@gmail.com
e-mail: patrik.bencik@icloud.com

PRÁVNA PORADŇA 17: TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE KVÔLI SPRÁVE NA FACEBOOKU

Som zamestnaný a 5 rokov žijem v zahraničí, konkrétne v Belgicku. Pred pol rokom som nadviazal komunikáciu so Slovenkou prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Tá sa mi zdôverila, že ju expriateľ prenasleduje, nevie sa zmieriť s rozchodom a telefonicky sa jej vyhráža. Ja som na to reagoval prostredníctvom správy na sociálnej sieti, že je agresor a kriminálnik. Ja som nevedel o koho ide, jeho konkrétne meno nepadlo. Po pol roku sa mi telefonicky ozval neznámy človek, ktorý tvrdil, že je dotyčný a že zvažuje podanie žaloby o ochranu osobnosti a trestného oznámenia na moju osobu pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. A žiadal odo mňa, aby som sa mu ospravedlnil e-mailom. Ja som mu odpovedal, že sa musím poradiť s právnikom. O týždeň ma kontaktoval advokát SMS–kou a požadoval odo mňa osobné údaje za účelom podania žaloby. Mám dotyčnému zaslať ospravedlňujúci e-mail? Má vôbec advokát právo odo mňa žiadať osobné údaje? Ak áno, mám právnemu zástupcovi nacionálie poslať? Načo si mám dať pozor? Čo potrebujem zariadiť, aby ja som najal advokáta, ktorý ma bude na Slovensku zastupovať v prípadnom trestnom a súdnom konaní?

Stiahnuť prílohu

Potenciálne riziká z údajného ohovárania možno vidieť v trestnoprávnej a občianskoprávnej rovine. Ustanovenie § 373 Trestného zákona definuje skutkovú podstatu trestného činu ohovárania tak, že kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa názoru autora takáto písomná urážka, bez toho, aby bola zverejnená nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania. Ak by poškodený aj podal trestné oznámenie, s najväčšou pravdepodobnosťou by orgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie proti danej osobe. Urážka mala padnúť v súkromnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete Facebook a poškodený nebol účastníkom konverzácie. Je otázka, ako sa vôbec o tejto komunikácii dozvedel. Ak mu to nepovedala expriateľka, je možné, že za únikom informácii stojí hackerský útok a že nabúral profil užívateľa konta na Facebooku. V takom prípade by sa protiprávneho konania dopustil on.

Podľa informácii autora sa slovenské orgány činné v trestnom konaní nevedia dostať k správam na Facebooku. Každopádne autor odporúča citlivú konverzáciu na chate vymazať. V trestnom konaní platí prezumpcia neviny a na podozrivého sa hľadí ako na nevinného pokiaľ sa mu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nedokáže vina. Komplikovanejšia situácia by mohla nastať, ak by únik informácii zapríčinila expriateľka, ktorá by neskôr mohla vystupovať v procesnej pozícii svedka v neprospech obvineného. Autor tento scenár nepredpokladá, pretože sa domnieva, že skutok nie je trestným činom.

Druhé riziko je podanie žaloby o ochranu osobnosti proti odosielateľovi správy na sociálnej sieti. Existuje tu teoretická možnosť, že poškodený žalobu na súd podá a bude žiadať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa §§ 11 – 16 Občianskeho zákonníka každý má právo na ochranu svojej osobnosti, cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy. V súdnom procese bude poškodený ťahať za kratší koniec, pretože na ňom ako žalobcovi viazne dôkazné bremeno. Daná komunikácia nebola medializovaná a preto nemohla spôsobiť adresátovi väčšiu škodu. Autor sa domnieva, že súd pravdepodobne takú žalobu zamietne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu.

Autor v žiadnom prípade neodporúča poslať dotyčnému ospravedlňujúci e-mail. Z jeho strany ide o fintu ako vyprodukovať dôkaz vo svoj prospech. Elektronickú poštu by poškodený mohol vytlačiť a použiť ako dôkaz v súdnom a trestnom konaní. Autor neodporúča ani poslať advokátovi osobné údaje textovou správou. Občan advokáta nepozná a pokiaľ sa nevedie súdne alebo trestné konanie, advokát má postavenie súkromnej osoby, a nie verejného činiteľa. Preto záleží na občanovi, či mu osobné údaje poskytne. Ak bude vo veci prebiehať proces, advokát má právo nacionálie žiadať, ale len prostredníctvom súdu. Ak je poškodený rozhodnutý žalobu alebo trestné oznámenie podať, načo mu zľahčovať postup? Svojho právneho zástupcu môže každý vyhľadať v internete na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk. Je dobré získať o advokátovi referencie. Ak sa advokát s klientom na spolupráci dohodne, uzatvoria zmluvu o poskytovaní právnych služieb a klient udelí právnemu zástupcovi plnomocenstvo.

Autor je spoločníkom a konateľom v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o.

Stiahnuť prílohu