Rýchly kontakt IČO: 36 860 441
DIČ: 2022690417
IČ DPH: SK2022690417

Číslo účtu: 262 516 4645/1100
BIC (SWIFT): TATRSKBX
IBAN: SK17 1100 0000 0026 2516 4645
Mobil (TELEKOM): 00421 903 762 979
Mobil (O2): 00421 948 878 864

e-mail: bencik@bencik.sk
e-mail: patrik.bencik@gmail.com
e-mail: patrik.bencik@icloud.com

PRÁVNA PORADŇA 15: ZA NEVYDANIE DOKLADU Z ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICE JE POKUTA 330 € – 3 300 €

Som spoločníčka a konateľka v spoločnosti s ručením obmedzeným a podnikám ako realitná kancelária. Z medializovaných informácii som sa dozvedela, že sa rozširuje okruh podnikateľov, ktorí sú pri inkasovaní tržieb v hotovosti povinní používať elektronickú registračnú pokladnicu. Počula som, že táto povinnosť sa po novom vzťahuje aj na advokátske kancelárie a notárske úrady. Sú aj realitné kancelárie povinné používať registračné pokladnice? Doteraz sa na realitky táto povinnosť nevzťahovala. Aká pokuta hrozí, ak podnikateľ nepoužíva registračnú pokladnicu alebo ak nevydá doklad? Hrozí pri opakovanom porušení zákona zrušenie živnostenského oprávnenia? Ktorá inštitúcia používanie registračných pokladníc kontroluje?

Stiahnuť prílohu

Právna úprava používania elektronických registračných pokladníc je v súčasnosti zakotvená v právnej norme najvyššej právnej sily. Je to zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP) v platnom znení. Právna úprava je v súčasnosti striktná. Autor na zodpovedanie otázky v rámci právnej poradne preštudoval celý právny predpis a musí konštatovať, že je to celá veda, ak chce podnikateľ používať ERP v súlade so zákonom. Na účely tohto zákona sa elektronickou registračnou pokladnicou rozumie elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok alebo počítač s registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou.

Podnikateľ je povinný používať ERP pri inkasovaní tržieb za predaj tovaru alebo poskytovanie služieb v hotovosti. Okruh subjektov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť používať pokladnicu je vypočítaný v prílohe č. 1 citovaného zákona. Dikcia zákona pozná aj výnimky z povinnosti používať ERP. Povinnosť evidovať tržbu sa nevzťahuje napríklad na predaj cenín, cestovných lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače. Ak si občan kúpi lístok na mestskú hromadnú dopravu v predajnom automate, logicky neobdrží doklad z registračnej pokladnice. Analogicky pošta pri predaji kolkov (po novom potvrdenie pre evidenciu poplatku) alebo poštových známok vydá len ručne vypísané potvrdenie, a nie tlačený výstup z pokladnice. Rovnako trafiky nie sú povinné vydať doklad z ERP pri predaji dennej tlače; napriek tomu to vo väčšine prípadov robia.

Podnikateľ je povinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby ERP servisnou organizáciou najneskôr do piatich rokov od uvedenia do prevádzky a následne zabezpečiť údržbu pokladnice najneskôr v päťročných časových intervaloch. Predajca je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každá ERP tak, aby to bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód pokladnice, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. Podnikateľ je povinný uchovávať dátové médiá, na ktorých sú uložené kontrolné záznamy a obsah fiskálnej pamäte do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň. V štandardnom prípade platí 5-ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane daňovým úradom. Ak daňový subjekt uplatňuje stratu, predlžuje sa táto lehota o ďalšie dva roky na 7 rokov. Podnikateľ je povinný na vytlačenie tlačových výstupov používať pásku, na ktorej sa údaje uchovajú po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. To sa v praxi ťažko realizuje, pretože na niektorých páskach sú údaje nečitateľné už po roku.
Podnikateľ je povinný vytlačiť doklad z ERP bezprostredne po inkasovaní tržby v hotovosti. Autor si pamätá z praxe prípad staničného bufetu, ktorý predával sódu a účtoval predaj každého deci nealko nápoja. Problém bol, že daňový úrad pri kontrolnom nákupe zistil, že podnikateľ nevydával doklad z pokladne pri predaji každého dcl nápoja, ale až po skonzumovaní celej dvojlitrovej fľaše. Daňový úrad mu vyrubil pokutu za porušenie zákona. Daňový subjekt sa bránil, že tržbu eviduje, hoci neskôr. Súd sa priklonil na stranu daniarov a konštatoval, že podnikateľ je povinný vyhotoviť doklad z ERP bez zbytočného odkladu. V druhom prípade autor zastupoval klienta, ktorý prevádzkoval pekáreň a v zjednodušených daňových dokladoch uvádzal paušálne položku predaného tovaru ako „pečivo“. Daňový úrad vyzval podnikateľa na odstránenie vád evidencie tržieb, podnikateľ to neurobil, keď konštatoval, že dikcia zákona mu to umožňuje označiť takto tovar na daňovom doklade. Daňový úrad v tomto prípade podnikateľovi pokutu neuložil. Pravdepodobne ho zachránilo, že mal k dispozícii metodické usmernenie Finančného riaditeľstva SR, ktoré si predtým vyžiadal.

Áno, je pravda, že po novom sa povinnosť používať ERP vzťahuje aj na advokátske kancelárie a notárske úrady, ale nie na realitné kancelárie. Realitky vo výpočte podnikateľov, na ktorých sa povinnosť ERP vzťahuje, špecifikovaných v prílohe č. 1 citovaného zákona nefigurujú. Evidenciu tržieb prostredníctvom ERP kontrolujú daňové úrady a colné úrady. Ak finančná správa zistí, že podnikateľ nepoužíva registračnú pokladnicu alebo zaeviduje tržbu, ale nevydá pokladničný doklad, uloží podnikateľovi pokutu v škále 330 € - 3 300 €. V prípade zistenia opakovaného porušenia zákona daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu v dvojnásobnom rozpätí. Škála pokutovania sa v tomto prípade pohybuje od 660 € – 6 600 €. Pri opakovanom porušení zákona daňový úrad môže okrem pokuty podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia živnostenskému úradu. Pri ukladaní pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Autor je spoločníkom a konateľom v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o.

Stiahnuť prílohu